Štandard FCI
Štandard F.C.I. číslo: 330
Názov plemena: Írsky červenobiely seter
Originálny názov plemena: Irish Red and White Setter
Pôvod: Írsko
Použitie: írsky červenobiely seter je tým najlepším priateľom a spoločníkom doma i na poľovačke. Červenobiely seter sa chová predovšetkým pre prácu na poľovačke. Preto aj tento štandard treba takto interpretovať a všetci rozhodcovia musia predvedené jedince hodnotiť z pohľadu ich pracovnej použiteľnosti.
Klasifikácia: 7. skupina stavače; 2. sekcia – britské a írske pointre a setre, s pracovnou skúškou.
Dátum publikovania platného štandardu: 27. 1. 2001
Krátky prehľad histórie: írský seter sa stal samostatným plemenom pravdepodobne koncom 17. storočia. Okrem Írska nie je veľmi známe, že existujú dva druhy írskych setrov, ale je takmer isté, že červenobiely je z oboch druhov starší a až uváženým výberom vznikla jednotná červená farba. Keď sa v polovici 19. storočia objavili írske setre na výstavách, vládla ohľadne korektnej farby veľká neistota. Koncom 19. storočia zatienil červený seter červenobieleho. Nakoniec bol taký zriedkavý, že sa predpokladalo, že vyhynul. V dvadsiatych rokoch sa vyvíjalo veľké úsilie znovu toto plemeno oživiť. V roku 1944 sa znova natoľko rozšírilo, že bolo potrebné založiť preň samostatný klub. Dnes možno červenobieleho setra vidieť na írskych výstavách a súťažiach v dobrom počte. Súčasný klub
– Poľovný a výstavný spolok írskeho červenobieleho setra bol založený v roku 1981 a vďaka jeho úsiliu a vedeniu je dnes plemeno dobre zastúpené na národnej i medzinárodnej úrovni. Írsky červenobiely seter úspešne súťaží po boku ostatných stavačov a pomerne veľa jedincov sa stalo poľovnými a výstavnými šampiónmi.
Celkový dojem: silný a statný, vyvážený s dobrými proporciami, bez akejkoľvek ťažkopádnosti, skôr atletický ako ušľachtilý. Je chovaný najmä pre poľovačku a preto sa musí posudzovať predovšetkým z tohto zorného uhla.
Povaha: aristokratický, temperamentný a inteligentný. Navonok prejavuje priateľstvo a milotu, za ktorými sa skrýva rozhodnosť, smelosť a energia. Je veľmi priateľský, poslušný a ľahko ovládateľný poľovný pes.
Hlava: v pomere k telu široká.
Lebka
Temeno: zaoblené, výbežok medzitemennej kosti nie je taký výrazný, ako pri červenom setrovi.
Čelový sklon: výrazný.
Tvárová časť
Papuľa: bezchybne tvarovaná a pravouhlá.
Čeľuste: rovnako alebo takmer rovnako dlhé.
Chrup: pravidelný, ideálny je nožnicový zhryz, kliešte sa pripúšťajú.
Oči: tmavoorieškové alebo tmavohnedé, okrúhle, mierne vystupujú, žmurku nie je vidieť.
Uši: nasadené vo výške očí a dobre vzadu, nesené tesne pri hlave.
Krk: primerane dlhý, svalnatý, ale nie príliš hrubý, mierne klenutý, bez náznaku voľnej kože.
Trup: mocný a svalnatý.
Chrbát: má byť veľmi silný a svalnatý.
Hrudník: hlboký, s dobre klenutými rebrami.
Chvost: strednej dĺžky, nemá siahať pod päty, silný pri koreni, ku špici sa postupne zužuje. Nemá byť zalomený. Nesený je v úrovni chrbta alebo nižšie.
Končatiny: dobre osvalené a šľachovité, so silnými kosťami.
Predok
Lopatky: dobre dozadu uložené.
Lakte: voľné, nemajú byť vtočené ani vytočené.
Končatiny: rovné a šľachovité, so silnými kosťami.
Nadprstia: silné.
Zadok: široký a mocný, končatiny od panve po päty dlhé a svalnaté.
Kolená: dobre zauhlené.
Päty: nízko nad zemou, nemajú byť vtočené ani vytočené, podpätia primerane dlhé a silné.
Labky: uzavreté, bohato osrstené medzi prstami.
Pohyb: v kluse ďaleko vykračuje, veľmi čulo, ladne a efektívne. Hlavu nesie vysoko. Zadné končatiny sa pohybujú plynulo s dobrým záberom. Predné končatiny ďaleko vykračujú a pohybujú sa nízko nad zemou. Pri pohľade spredu aj zozadu sa pohybujú predné i zadné končatiny od piat nadol zvislo k zemi, ako kyvadlo, nemajú sa križovať ani prepletať.
Osrstenie
Srsť: dlhá hodvábna srsť, zástavy na predných a zadných končatinách, ako aj na vonkajšej strane uší. Primerané množstvo srti sa nachádza na slabinách, odkiaľ pokračuje cez hrudník až na krk, kde vytvára istý druh olemovania. Zástavy sú rovné, hladké, bez kučier, mierne zvlnenie je prípustné. Na chvoste má byť pekná zástava. Na hlave, predných stranách končatín a inde na tele má byť srsť krátka a hladká.
Farba: základná farba je biela, s veľkými červenými fľakmi (ohraničené červené ostrovy). Obe farby majú byť maximálne intenzívne a žiariace. Bodky, ale nie pásiky sú povolené v oblasti tváre a labiek, ako aj na predných končatinách až do výšky lakťov a na zadných do výšky piat. Pásiky (roan), bodkovanie a striekance na iných miestach tela sú nanajvýš nežiaduce a sú vylučujúcou chybou.
Veľkosť: žiaduca výška v kohútiku:
psy 62–66 cm, sučky 57–61 cm.
Chyby: každá odchýlka od uvedených bodov sa má pokladať za chybu, ktorej hodnotenie je v presnom pomere k stupňu odchýlky.
Hrubé chyby:
– jedince neštandardnej veľkosti
Vylučujúce chyby:
– hoci bodky, ale nie pásiky sú povolené v oblasti tváre a labiek, ako aj na predných končatinách až do výšky lakťov a na zadných do výšky piat, pásiky, bodkovanie a striekance na inej časti tela je nanajvýš nežiaduce a je vylučujúcou chybou,
– agresívne jedince.
Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.